Zažiť život. Cestovať a vidieť. Pocítiť a dotknúť sa. Ovoňať a pohladiť. Ochutnať a počuť. Naučiť sa a vycibriť. Poučiť sa a polepšiť. Všetko naživo! Zoznam autorových rubrík: Indické pochutiny, Svedectvo americkej au pair, Milujem ťa svet!, Nábožne i bezbožne, Svetové nezmysly, Učíme sa, Súkromné
Milujem Madrid, milujem španielčinu a milujem salsu. O lahodnom mojitku, sangrii, úžasne aktívnych tanečníkoch, jamóne a býkoch ani nehovorím. Moja kamarátka strávila v Madride jeden semester, takže vedela presne ako všetko funguje a spoľahlivo vedela, čo nám musí ukázať.
Kostol je plný Američanov, niekoľkých Číňanov, zopár Indov a Afričanov. Pohodlne si z lavice vyberiem kostolom poskytovanú knihu s omšovými piesňami a prespevujem jedna radosť. Čítania (úryvky zo svätého písma) takisto nachádzam v tejto knihe. V kostole vyšli v ústrety i cudzincom, keďže základné modlitby ako Verím v Boha, sú na samostatnom papieri. Nechýba ani omša v španielčine pre katolíkov z Južnej Ameriky. Na sväté prijímanie idú všetci, takmer bez výnimky. Očividne nikto nezhrešil. Na takýto úkon je nesmierne potrebný tzv. usher, bez ktorého nie sú veriaci schopní zhodnotiť kedy sa majú vybrať na sv. prijímanie. Rozdávači hostií pred týmto počinom verejne dodržia hygienické predpisy a umyjú si ruky s dezinfekčným purellom. Hostia sa podáva do ruky, avšak citlivý rozdávač vie pochopiť ak nenastavíte ruky a vloží vám hostiu do úst.
Započuli sme, že rozdávajú zadarmo donuts a bagels. Kam by sme s Christin nešli ak rozdávajú niečo zadarmo?! Calvary Chapel je len na skok od Washingtonu, Dc a je otvorená pre všetkých. A ak máte pocit, že je to kaplnka (z názvu chapel), tak ste na omyle. Všetko sa odohráva v škole, v neveľkej telocvični. Pojmom ,,všetko" som sa chcela vyhnúť názvu omša, pretože sa nejedná o omšu. Je to oslava Boha a štúdium Biblie, pričom sa z času na čas obradne konzumujú grahamové keksíky a brusnicový džús ako telo a krv Kristova. Nad týmto ,,pokrmom" sa pomodlí pastor, ktorého ustanovili ostatní kalvaristi. Pastorom sa môže stať hocikto a žena, či deti nie sú prekážkou! Kalvaristi sú vraj kresťania. Ale akí? Ako sám seba označil pastor Jeff, považuje sa za nesektárskeho protestanta, ktorý vedie veriacich kresťanov k oslobodeniu sa od omšových ceremónii a sporných otázok koncilov, ktoré viedli k rozdeleniu kresťanov. Preto kalvaristi združujú katolíkov, baptistov, luteránov, metodistov, presbyteriánov...Vo wikipédii ich nájdete ako evanjelikov združujúcich kresťanské cirkvi. Kým teda naozaj sú?
Nielen indické hlavné jedlo vyniká nezvyčajnosťou. Indické snacky nijako nezaostávajú v unikátnosti. Tie domáce, zo severnej Indie, ktoré som našla v kuchyni mojich indických host paretns boli napríklad slané bijauri, či krupuk, ktoré sa vyprážajú. V prípade, že nemáte chuť vyprážať, slaná chrumkavá placka - khakara vám rýchlo zaženie hlad. A ak si chcete pochutiť na sladkosti, chikki (či už z amarantu, sezamu, či arašidov) je tou pravou voľbou.
Nemám na mysli žiaden Subway, Starbucks či Mcdonald. Vitajte vo svete skutočných mňamkových rajov! Vitajte v USA, kde sa na jedle nešetrí, lebo každý jeden pokrm je nebíčko v papulke: Cheesecake factory, Rainforest café, Vapiano, Coldstone, Cici's Pizza, IHOP, Maggiano's, TGI Fridays, California Pizza Kitchen a Ben's Chili Bowl. Nech sa vám slinky zbiehajú!
Miesto obrátenia sa neveriacej Slovenky bez národnej hrdosti: Traverse city, Michigan, USA. Hotel Grand Traverse Resort and Spa. Neobyčajné zaškolenie s motivačným príhovorom. Sú tu brigádnici z Turecka, Kazachstanu, Dominikánskej republiky, Ukrajiny, Arménska, Ghany... Každý prezentuje niečo výnimočné a špecifické o svojej krajine. Slováci sú na rade. Zrazu len myseľ prázdna, nikoho nič nenapadá. Náhle počuť zahabkanie: ,,Máme peknú prírodu.“ Po trápnom tichu chalani dodali: ,,A hokejistov.“ Čože? Čo sme to povedali? To nič viac? Nie, nič viac.
V októbri všetci s hrôzou sledovali ničivú silu hurikánu Sandy. V oblasti, kde bývam ja (vo Virginii, neďaleko Washingtonu, DC) hurikán nenarobil takmer žiadne škody. Čo však škody narobilo, bola tropická búrku z 29. júna 2012, ktorú nikto nepredpokladal. A preto, že nikto ani netušil čo sa k nám hrnie, sme sa bezstarostne vybrali do toho dusivého horka s kamarátkou a jej priateľom na večeru. Na ceste späť sme sa odrazu len v tejto búrke bezmocne ocitli. Táto búrka spôsobila najväčší výpadok prúdu v histórii Virginie (ak neberieme do úvahy hurikány). Celkovo sa obeťami tejto búrky stalo 13 ľudí, pričom 6 obetí bolo zaznamenaných práve vo Virginii.
Obklopená černochmi. Sama. Obklopená Indmi. Sama. Obklopená miešancami. Sama. Niekde nepriateľ, inde človek rovnocenný a inde zas bohatý dobrodinec. Ako rasa škatuľkuje nás a ako ňou škatuľkujeme iných. Neškatuľkujme! I have a dream... A je to sen Martina Luthera Kinga...
Tak sme sa všetci v modrých plášťoch ako takí šmolkovia napratali na loď Maid of the Mist a plavba k vodopádom sa začala. Najskôr nás ochromil úžas pri pohľade na American Falls a nebezpečné skaliská pod ním. No a hneď vedľa sa rozlieval roztomilý Bridal Veil Falls (Nevestin závoj). Avšak žiadna vodná spŕška sa nekonala, a tak sa všetci začali cítiť bezpečne, lebo americké vodopády neohrozili ich suché odevy. Niektorí začali spochybňovať užitočnosť modrých plášťov a dali si dole kapucne. To sa im však vypomstilo pri Horseshoe Falls (Podkova), ktorá prekvapila svojou majestátnosťou a strach naháňajúcim hukotom. Tento kanadský vodopád šokoval nepripravených útočnou spŕškou vody. Hrôzu a strach z majestátnosti Horseshoe Falls nespôsobilo len jej burácanie a masívnosť. Členovia našej výpravy z kurzu o Niagarských vodopádoch už čo to vedeli, a preto mal pohľad na Horseshoe Falls ešte väčšiu silu. Tento vodopád je totiž opradený príbehmi o hrdinoch odvážnych, pobláznených, výstredných ale aj hrdinských. Niektorí z nich sú skutoční a niektorí sú len legendou. Horseshoe Falls je jedna obrovská záplava duchov, ktorí budú večne žiť v závoji mohutných vôd.
Tak ma moji host parents konečne pozvali do hinduistického chrámu. Celkovo sa ich v okolí Washingtonu, DC nachádza len zopäť. Líšia sa od chrámov v Indii, ani nie tak počtom a vzhľadom ako tým, že podľahli americkému vzoru v jedení. Množstvo amerických chrámov rôznych vierovyznaní totiž po oslave boha, či ukončení modlitebných ceremónii ponúka zdarma pohostenie. U Američanov je to šiška, bagel, či cookies, kým u Indov sú to chapati, sambar a ryža s arašidmi. Avšak v hinduistickom chráme sa nejedná len o malé pohostenie. Jedlo v americkom chráme hinduistov sa konzumuje v priestornej jedálni, pričom sa za jedlo platí dobrovoľná suma, ktorá je príspevkom do chrámu. Jedlo pripravujú dobrovoľníci, ktorí za prípravu jedla nežiadajú žiadnu finančnú odmenu. Možno len požehnanie od Brahmu...
Autom sme dorazili skoro ráno. Naša ubytovňa sa mala nachádzať na skok od Walk of Fame (chodník slávy) a neďaleko Universal studios. Ulice špinavé, bezdomovec na každom rohu, množstvo podozrivých indivíduí naokolo. Akosi mi vyschlo v hrdle. ,,Nestratili sme sa?“ pýtam sa Nemky, s ktorou sme sa vybrali objavovať slávu Hollywoodu. ,,Nie, GPS ukazuje, že stačí zabočiť doľava a sme tam.“ Tak, hádam prežijeme. Spamätali sme sa z cesty pri výdatných raňajkách, pričom nás obslúžil potetovaný chlapík s piercingom v nose. Nič nás však neodradilo od nášho plánu vybrať sa do Universal studio. Popravde som nevedela, čo čakať, keďže o Universal studio som pred pobytom v USA ani netušila, že existuje. Avšak po zažití prvej atrakcie The Water World, som bola ohromená! Niečo tak akčné som naživo ešte nezakúsila!
,,Bude to 25 dolárov slečna!“ Nadšene podávajúc kreditku mi hlavou preletelo: ,,Bodaj by aj na Slovensku bola autoškola taká lacná a jednoduchá!“ Ak chcete získať vodičský preukaz v USA (po vypršaní medzinárodného preukazu), netreba si platiť kurzy a už vôbec sa nemusíte zúčastniť týždenných výučieb. Stačí si v DMV (Department of motor vehicles) vyzdvihnúť vodičský manuál (zdarma), kde sú všetky potrebné informácie, ktoré sa jednoducho naučíte. Áno, je pravda, že sa treba učiť do posledného detailu, keďže písomná časť skúšky je zameraná aj na presné čísla. Ale zbytok je jednoducho polahoda!
Presuňme sa na druhú stranu tejto krajiny, kde luxus a nádhera absentujú. Nachádzame sa v druhom najväčšom meste RD, Santiago de los caballeros (v preklade Mesto gentlemenov). Hoci je to veľké mesto, nie je veľkou turistickou atrakciou. Zhrdzavené ploty, ošarpané domy, špina na uliciach. A áno, naša lokalizácia je centrum mesta. Jediným znakom toho je, že vidím Mcdonald, obchodné centrum, miestny monument a kostol.
Ako au pair som počas 1 roka študovala na 2 rôznych školách a bola som schopná získať všetky požadované kredity iba s 2 predmetmi. Môj výber škôl: BMCC (Borough of Manhattan, Center of Continuing Education) a LADO International collage. BMCC - veľké očakávania, no sklamanie z výučby (i keď ohromenie z cestovania). LADO - očakávania žiadne, no nakoniec nadšenie z praktickej a užitočnej výučby (certifikát na nezaplatenie).
Americká študentka s povolaním au pair sa podobá študentke s externým programom štúdia. Vyučovacie hodiny sa konajú cez víkend alebo večer cez týždeň a jedna vyučovacia hodina sa väčšinou rovná časovému rozpätiu 6 hodín. Avšak veľkým rozdielom je fakt, že host family pokryje polovicu nákladov za toto štúdium. Táto polovica predstavuje čiastku 500 dolárov.
Dominikánska republika, to nie sú len palmy, pláže a krištáľové more. Je tu toho oveľa viac. Váš celkový dojem závisí od toho, či sa rozhodnete ísť do dovolenkovej oblasti, plnej luxusu a komfortných služieb alebo pôjdete do tej obyčajnej bez štipky prepychu, kde vás šokuje chudoba a zároveň obkolesí dobrodružstvo a jedinečnosť. Dominikánska republika je jedna a tá istá minca, ktorá má však dve úplne odlišné stránky.
Počas polročného pobytu v USA zakúsite toho toľko, že ak dôjde k vyrozprávaniu príbehu au pairky, nastane v hlave zmätok a neviete odkiaľ začať. Mám začať tým ohromujúcim cestovaním, alebo tou prekrásnou národnou pestrosťou au pairiek z celého sveta, či študovaním na americkej univerzite? Alebo tým ako sa pozitívna energia Američanov dostane každému pod kožu, ale zároveň vám pôjde aj hore krkom? Mám potvrdiť tradičné prirovnanie sveta au pairky k horskej dráhe, kde život ide niekedy útrpne do kopca a na druhej strane je vzrušujúcou jazdou? Alebo skrátka predložím čitateľovi jeden veľký americký sen? Myslím, že mamičky si najviac prídu na svoje, ak vykreslím slasti, strasti i skúsenosti spojené so staraním sa o malú Američanku Aaniku, ktorá má indický pôvod. V čase môjho príchodu to bol malý 6-mesačný uzlíček...
Ak máte chute, ktoré nie je len tak ľahké uspokojiť obyčajným jedlo, určite musíte zakúsiť indickú kuchyňu. Nie je to však také jednoduché - rozhodnúť sa a len tak ísť do toho. Indická kuchyňa je odlišná od všetkého, čo ste doteraz poznali. Takže by to bol skok do neznáma. Preto je potrebné, aby na vás pri vašej indickej skúsenosti dozeral pravý Ind, originál narodený v Indii. Ja som mala veľké šťastie, keďže ako au pair žijem v USA v rodine, ktorá sa narodila v Indii. Takto mám zabezpečených celoročných sprievodcov indickou kuchyňou a moje cenné chuťové skúsenosti môžem preto odovzdať aj vám.
Na americké Vďakyvzdanie sme sa rozhodli navštíviť jednu z najlepších indických reštaurácii, priamo v New Yorku. Jej kvality spočívajú v tom, že jedlo, ktoré sa tam podáva je veľmi autentické a moji host parents zhodnotili, že chutí nefalšovane indicky. O väčšine indických reštaurácii sa to povedať nedá. Napríklad, v mieste nášho bydliska, neďaleko Washingtonu, DC, nie je ani jedna indická reštaurácia, ktorá by vyhovovala očakávaniam moji host parents. Chýba im totiž autentickosť.
