Keďže je moja angličtina na dobrej úrovni, rozhodla som sa preskočiť všetky pre mňa vtedy nezmyselné kurzy angličtiny a začať kurz, ktorého hlavným cieľom bolo cestovanie. Dobrá úroveň angličtiny v BMCC bola samozrejmosťou. Môj kurz bol zameraný na dejiny Niagarských vodopádov, na konci ktorého sme sa prakticky vydali na výlet do Kanady a vynadívali sa na vodopády nielen tam, ale aj na americkej strane. Tento kurz bol výlučne pre au pair. Spolužiačkami boli prevažne Nemky, ďalej 3 Fínky, jedna Austrálčanka, jedna au pair z Thajska a jedna z Južnej Afriky. Môj celkový dojem o profesorke bol: veľké sklamanie.
Na začiatku kurzu sme si prešli cez trápne zoznamovanie sa pomocou lopty, vypočuli si profesorkine inštrukcie o kurze, ktoré boli nadbytočne dlhé a nakoniec sme si pozreli dokumentárny film o Niagarských vodopádoch (pozitívna časť). Hodina však skončila rozpačito - mali sme vyhľadávať na internete informácie o Indiánoch. Je pravda, že som objavila nezvyčajné fakty, ale spôsobom akým ich objavím aj doma!
Nasledujúca hodina bola praktického rázu, lebo sme sa vybrali do múzeí vo Washingtone, DC. Vyhľadali sme informácie spojené s Niagarskými vodopádmi, prezreli si maľby vodopádov v Art Museum a navštívili sme originál Indické múzeum, ktoré je fascinujúce už len na pohľad zvonka. Táto časť výučby bola skutočne zaujímavou a praktickou. Praktickosť zaklincoval výlet k Niagarským vodopádom.
Po ukončení tohto kurzu som sa snažila zahlásiť na španielčinu, ale kvôli cestovaniu som nemala šancu. Po čase som znervóznela, že nestihnem nazbierať kredity. Tak som spanikárila a zahlásila sa na angličtinu, hoci som verila, že ju nepotrebujem. Jednoducho som chcela získať certifikát a kredity. LADO International collage bola jedna z lacnejších možností, takže som nemala veľké očakávania. Avšak zarazilo ma, že pri úvodnom teste, ktorý sa mi zdal jednoduchý, ma zaradili do úrovne 9, pričom úrovní bolo 10. Požiadala som teda o test, kde som objavila hlúpe chyby + profesorka, ktorá ma skúšala ústne napísala komentár: Rozpráva príliš rýchlo, a preto robí hlúpe chyby. Vlastne áno, priznávam. To bol hneď prvý moment, keď som si uvedomila, že ma táto škola naučí niečo nové. Zároveň ma však aj nahnevali, lebo si pýtali 100$ za 2 tenké učebnice. Moje rozhorčenie som ukončila tým, že toľko pri sebe nemám. Urobila som malý výskum online a našla tie isté učebnice, použité, no v perfektnom stave, len za 30$. Lenže doručenie trvalo istý čas, a preto som na hodinu prišla bez učebnice, s malou dušičkou. Vysvetlila som profesorke situáciu a poprosila ju, či by som si mohla od niekoho učebnicu preskenovať aspoň na dnes. Čakala som hlučné rozhorčenie (zvyk zo slovenskej univerzity). Čo ma však úplne šokovalo - učiteľka sa milo usmiala, súhlasne prehlásila, že ani ona by nemala na také drahé učebnice a jednoducho mi poskytla učebnicu, ktorú vzala z police školy. S tým som ozaj nerátala. Už len povzdych - WOW, som v Amerike!
Táto profesorka učila s nehynúcim oduševnením. Keďže je profesiou tiež spisovateľka, mala veľkú záľubu vyjadrovať sa kvetnato. Preto sme vždy narazili na nové slovíčka. Slovíčko sa napísalo na tabuľu, spolu s tvarom slovesa, prídavného mena a príslovky. Nič sme si nemohli pozrieť vo vlastnom jazyku, význam sa opísal slovne v angličtine. Spolužiaci i učiteľka sedeli v kruhu a na hodine sme sa premenili na jednu veľkú rodinu. Najkrajšie na tejto rodine bolo, že každý člen pochádzal z inej krajiny a už sa nejednalo len o au pairky: Alžírsko, Azerbajdžan, Egypt, Španielsko, Thajsko, Brazília, Kolumbia, Rusko. A o týchto krajinách a ich kultúre sme sa vždy dozvedeli niečo nové, lebo taktikou výučby bola komunikácia. Neustále sme komunikovali, učebnice sa používali minimálne. V tejto triede sa nikto nehanbil spýtať hocijakú banalitu o angličtine. Bolo to určite aj tým, že naša učiteľka sa predstavila ako Nancy a odvtedy to bola naša priateľka. Nancy spozorovala naše chyby a okamžite nás na ne upozornila. Neboli to len malé chyby, ale aj väčšie chyby v prejave. Napríklad, Kolumbijčanka neustále opakovala slovo ,,like" (v zmysle ,,akože"). Bola schopná použiť ho 5x v jednej vete. Nancy ju na tento fakt upozornila a varovala aj ostatných, že našou úlohou za tento semester je odučiť Dianu hovoriť ,,like". Tento záväzok sa nám podarilo splniť a na konci kurzu Diana skutočne prestala toto slovo používať. Na každú hodinu sme priniesli úlohu v písanej podobe. Tú Nancy vždy do bodky opravila a odovzdala nám, aby sme sa poučili z chýb. Testy sme mali 2, pričom šlo vždy o novú slovnú zásobu, gramatiku, posluch, konverzáciu a záverečnú esej. Takže sme mali možnosť zlepšiť sa vo všetkom. Na konci sme napísali Michigan Test a dostali certifikát, s dobrým pocitom, že si ho aj zaslúžime.
Čo chcem ešte dodať je Nancyna prvá reakcia na to, že som zo SR: ,,Bratislava je moje tretie najobľúbenejšie mesto na svete!" Ústa mi ostali dokorán! Naposledy si istá Američanka myslela, že SR je vedľa Číny. Nancy fascinovali ľudia a krajina. Podčiarkla zaujímavý fakt - že naša angličtina bola na veľmi vysokej úrovni (to isté potvrdila aj na moju adresu). Keď som dodala, že to bude tým, že na SR je angličtina veľmi dôležitou súčasťou výučby a že v niektorých škôlkach sa ju učia už aj malé deti, všetci spolužiaci len oči otvárali. To znamená, že naša krajina môže byť predsa len na niečo hrdá - naša angličtina!
